Břetislav Kafka ve svém ateliéru

Břetislav Kafka ve svém ateliéru
Břetislav Kafka ve svém ateliéru v Červeném Kostelci

Životopis Břetislava Kafky



Břetislav Kafka

Narodil sa 14. Mája 1891 v kováčskej rodine Rudolfa Kafku ako
najstarší zo siedmich detí. Vo svojom rodnom Hornom Kostelci
vychodil školu a potom krátko chodil na sochársku školu
v Hořicích. Pre chorobu však štúdium prerušil a pracoval ako
rezbársky robotník vo firme Červinka v Bílé Třemošné. Tu spoznal
svoju manželku Máriu, s ktorou sa v roku 1912 oženil. V dobe
svojho pôsobenia v Bílé Třemošné bol pozvaní, aby pri stavbe
Těšnovskej priehrady vytesal hlavy kamenných chŕličov.

V tej dobe v sebe tiež náhodne objavil silné hypnotizérske
schopnosti. Stalo sa tak vďaka špiritistovi, miestnemu riaditeľovi
školy, ktorý bol svedkom, ako nevedomky uspal hypnotickým
spánkom svojich dvoch kamarátov zo stavby. Čoskoro zistil,
že veľa ľudí podlieha jeho hypnotickému vplyvu, a začal teda robiť
pokusy v oblasti sugescie a telepatie. Pretože mal stále problémy
zo zdravím, začal sa v tej dobe zaujímať tiež o prírodné liečiteľstvo.
Tento záujem spojil zo stále sa prehlbujúcim záujmom o okultné
vedy a neobvyklé schopnosti svojho vnútra začal intenzívne rozvíjať.

Postupom času získal schopné subjekty - "citlivcov", s pomocou
ktorých vstupoval do podvedomia ľudí a určoval postup liečenia.
Pacientom sa plne venoval, niekedy až do vyčerpania, čo opisuje
v knihe Nové základy experimentálnej psychológie.

Neprichádzali za ním len chorý, ale aj ľudia pýtajúci sa na javy,
ktoré si nevedeli sami vysvetliť. Kafka si všetko starostlivo
zaznamenával a počas niekoľkých rokov napísal knihu
Parapsychológia.

Ťažiskom Kafkovej bádateľskej práce bola zanedbávaná oblasť
- duša a duševný život človeka a jej rozvoj. Vtedajšie vedomosti
v psychológii, parapsychológii, filozofii a ľudovom liečiteľstve
posunul o značný kus dopredu. Dokázal, že duševné vlastnosti
a schopnosti človeka sú neporovnateľne vyššie, než si kto vôbec
dokáže predstaviť. Ukázal tiež smer, ako tieto skryté sily človeka
a prírody spoznať a ako ich využiť pre dobro a zdravie ľudstva.

Vedecké autority ho uznávajú ako spoluzakladateľa svetovej
psychotroniky. Dokladá to napríklad citácia z knihy Telepatia
a jasnovidnosť, kde je zaraďovaný medzi také kapacity, ako sú
Bechtěrev, Sinskair, Purkyn, a dokonca Einstein. Na výsledky jeho
výskumu v mnohom nadväzuje i dnešná veda. Jeho činnosť
priniesla tiež mnoho užitočných poznatkov aj pre praktický život.

Knihe Nové základy experimentálnej psychológie
predchádzala kniha, ktorá vyšla v roku 1925 pod názvom Svitanie
v duši. Nasledovali ďalšie dve knihy - Človek zajtrajška
a Kultúra rozumu a vôle.

Po druhej svetovej vojne bol pozvaný do Spojených štátov
k spolupráci s tamojšími odborníkmi a do Austrálie na univerzitu
v Melbourne, ale nikdy tieto pozvania nevyužil. Po roku 1948 mu
bola zakázaná všetka výskumná činnosť a nastala doba perzekúcií:
vyvlastnenie obtiažne založeného podniku, výsluchy, duševné
vydieranie, domové prehliadky. Zomrel 27. Augusta 1967
na mozgovú mŕtvicu.


(Ze slovenského webu.)